- výstavba 27. júl 1967 - 1974

- uvedenie do prevádzky 16. februára 1974

- ukončenie prevádzky 30. apríla 2005

- počet vozňov 148, pôvodne 151

- šikmá dĺžka 2040 m

- čas jazdy 18 min.

- náhradný prúd. zdroj 80 kW 6-valec Škoda 6 S 110

- počet podpier 36, z toho 6 tlačných

V roku 2004 lanovku kupila sukromna firma ktora ju chcela modernizovat 31 ročnu zastaralu sedačkovu lanovku na lepšiu bezpečnejsiu kabinkovu lanovku no neschvalil im to vtedajši primator mesta martin a preto skončila tak ako skončila.

Kryty ÚŽ-6 boli masovo budované na počiatku 60 rokov ženijními útvarmi ČSĽA a PS po celom území ČeskoSlovenska

Postavený bol z prefabrikovaných betónových panelov ktoré sa zložili v predom predpripravenej diere a zasypali sa

- rozmer 1,8m x 6m

Táto Praga už stoji nehybne cca 5 rokov na príjazdovej ceste jednej nemenovanej firmy pri nakrúcaní sme neporušili žiaden paragraf miesto je bez akéhokoľvek zabezpečenia a podľa katastru aj mimo kataster firmy .                                                Taktiež o nás vedel majiteľ . :)  

Praga S5T (silniční pětituna, hovorově espětka) je silniční nákladní automobil střední tonáže, postavený na bázi terénní třítuny Praga V3S, ze které převzal především hnací ústrojí, upravený rám a kabinu. Na rozdíl od V3S je S5T dvounápravový, s pohonem na zadní nápravu (znak 4×2). Postupně vznikly tři vývojové verze, lišící se hlavně použitým motorem. Základním provedením vozidla byl valník a třístranný sklápěč. Vedle nich se však na vůz osazovaly i jiné účelové nástavby. Dále ještě existovaly varianty s prodlouženým rozvorem nebo prodlouženou kabinou. Pod označením S5T-TN vznikaly návěsové tahače založené na upraveném šasi S5T. Výroba automobilu Praga S5T probíhala v letech 1956-1961 v AZKG Praha-Vysočany, a poté, až do jejího ukončení v roce 1972, v Avii Letňany.

K tejto ruine sme nenašli zatiaľ vôbec nič na internete ani nikde inde skúsime ešte kontaktovať obec pod ktorú patri tato časť územia ale pochybujeme.

Miesto je v dosť zlom technickom stave , steny ledva stoja na stropoch sú miestami staré prehnite trámy ktoré môžu kedykoľvek spadnúť. 

Pred ruinou sa taktiež nachádza obrovská chránená lipa na ktorej je spravená hojdačka a taktiež sa tu nachádza skrýša ´´Geocachingu´´  .

Technická pamiatka nachádzajúca sa v lesov obce Trebostovo. Štôlňa bola razená v 19. storočí, iné zdroje však uvádzajú počiatky štôlne už v 17.storočí. štôlňa bola razená za účelom ťažby medi a železa, avšak nálezisko nemalo veľmi veľký význam a s ťažbou sa skoro prestalo. Celková dĺžka štôlne je 78 metrov, v niektorých úsekoch je čiastočne zatopená, ale je prechodná. Štôlňou preteká neznečistená voda, ktorá vytvára ideálne podmienky viacerým druhom mlokov ako napríklad salamandre škvrnitej.  

Štôlňa je verejnosti prístupná počas celého roka s rizikom na vlastnú zodpovednosť.  

Tunel počas II.svetovej vojny

24.8.1944 bol tunel zatarasený vlakom č.665, ktorý viezol železnú rudu. Rušeň a 26 vagónov sa v ňom vykoľajilo. Nákladná doprava bola v úseku Vrútky - Kysak prerušená, len osobná doprava bola udržovaná prestupovaním. Druhýkrát bol poškodený Nemcami začiatkom apríla 1945. Prevádzke slúžil do roku 1950, keď ju presmerovali do nového dvojkoľajného tunela. 

Na úseku bývalej Košicko-bohumínskej železnice pri obci Kraľovany bol v druhej polovici 19. storočia cez horský masív Sokola prerezaný jednokoľajový tunel dlhý 401 m. Postupom času prestal vyhovovať - ukázalo sa totiž, že na danom úseku je treba dvojkoľajový. Po vybudovaní nového tunela sa v 50-tych rokoch 20. storočia starý kraľoviansky tunel prestal využívať na dopravu, zriadili v ňom mliekarenský sklad, v ktorom (okrem iného) dozrievala bryndza. Dodnes tu badať zvyšky drevenej podlahy a elektrického osvetlenia tohto skladu. Kraľoviansky tunel dnes predstavuje neobvyklú turistickú atrakciu. Odvážlivcov, ktorí sa ho rozhodnú navštíviť, čaká zaujímavý zážitok. Okrem historického konštrukčného riešenia, pre ktoré by si tunel určite zaslúžil zaradiť k technickým pamiatkam, si tu možno užiť vskutku jedinečnú atmosféru. Steny tunela sú pokryté sadzami z čias parných lokomotív. V jeho priestoroch je neustála hmla, vlhkosť a chlad. Nakoľko chodba krátko po vstupe ostro zabáča, je tu i veľká tma, takže návštevník sa nezaobíde bez dobrého svietidla. V odľahlejších častiach tunel pripomína skôr jaskyňu. Dokonca sa tu tvoria kvapľom podobné útvary. Komu by sa málilo, môže nazrieť i do skutočnej jaskyne - v stene tunela sa totiž nachádza vstupný otvor do spleti krasových chodieb s celkovou dĺžkou 168 m. Starý kraľoviansky tunel je prístupný len zo strany od Kraľovan, druhý z jeho portálov je zasypaný.